SLÁVNE OPÁLY

Opál je amorfný minerál, chemicky hydratovaný oxid kremičitý (vzorec SiO₂·nH₂O). Formuje sa pri nízkych teplotách z vody bohatej na SiO₂, a to najmä v okolí horúcich prameňov. Krásou opálu je jeho dúhová farebnosť, teda opalizácia. Niekedy rôzne sfarbené opály tvoria vodorovné alebo koncentrické vrstvičky (achátopál, ónyxopál).

V prírode sa opál vyskytuje dosť často. Nachádza sa predovšetkým v neovulkanických horninách, zriedkavejšie sa vyskytuje v kôrach zvetrávania, sedimentoch a na hydrotermálnych žilách.

Existujú dve široké triedy opálu, drahý opál a obyčajný opál. Drahý opál vykazuje farbohru, tzv. iridiscenciu, ktorá sa pri opáloch nazýva opalescencia, obyčajný opál nie. Farbohra je definovaná ako „pseudochromatický optický efekt, ktorý vedie k zábleskom farebného svetla z určitých minerálov, pretože sú zmenené na biele svetlo“ Vnútorná štruktúra drahého opálu spôsobuje, že rozptyľuje svetlo, čo vedie k farbohre, opalizácií. V závislosti od podmienok, za ktorých sa opál vytvoril, môže byť priehľadný, priesvitný alebo nepriehľadný a farba pozadia môže byť biela, čierna alebo takmer akákoľvekfarba vizuálneho spektra. Čierny opál sa považuje za najvzácnejší, zatiaľ čo biely, sivý a zelený sú najbežnejšie.

Najskôr si musíme povedať veľký rozdiel medzi syntetickým drahým kameňoma syntetickým opálom. 

Syntetický drahokam - má chemické zloženie a vlastnosti ako prírodný, stačí vykryštalizovať za kratšiu dobu v laboratóriách.

Syntetický opál - sú rôzne hmoty, ktoré majú podobný optický efektako prírodný, ale zloženie a vlastnosti sú odlišné.

Syntetický opál sa čo raz viac objavuje na trhu, vďaka jeho cenovej dostupnosti. Existuje veľa umelých opálov a v rôznej kvalite. S tými, s ktorými sa na trhu v šperkoch často stretávame, hovoríme o impregnovaných polymérov (Polymer Impregnated synthetic opal) alebo pre laika povedané: zafarbená hmota, ktorá svojim optickým efektom pripomína prírodný opál. 

Nie však každý vie, čo je to syntetický opál, ako sa vyrába, aký je rozdiel medzi prírodným a syntetickým opálom. 

Syntetický opál, ako plnohodnotná imitácia prírodného opálu zatiaľ neexistuje. Najviac sa mu približuje tzv. Gilson opál, ktorý bol pôvodne vyrábaný vo Švajčiarsku. V súčasnosti sa Glison opal syntetizuje primárne v Japonsku (napríklad Kyocera a Inamori). Od prírodného opálu sa líšitým, že je omnoho pravidelnejší. Hoci je syntetický opál v očiach väčšiny brúsičov menej požadovaný ako organický opál, no nesmie sa zamieňať s napodobeninou opálu, ktorý je na rozdiel od čistého syntetického opálu tinktúrovaný minerálmi, ktoré sa nenachádzajú v skutočnom opale. Termín „Gilsonov opál“ sa zvyčajne používa na označenie napodobňujúceho opálu, opálov, ktoré sú vytvorené nielen v laboratóriu, ale obsahujú aj minerály, ktoré sa nenachádzajú v skutočných opáloch. 

Opály zaraďujeme do triedy oxidov a hydroxidov. Majú rozšírené spektrum farieb od bielej cez žltú, červenú, hnedú, ružovú, modrú až fialovú. Niekedy sú aj farebne prúžkované. To, čo robí opál drahým a vzácnym, je jeho zmena farieb. Prítomnosť submikroskopických inklúzií smektitov spôsobuje, že opály absorbujú alebo vťahujú do seba vodu, a tým dochádza k ich praskaniu (hydrofány).

Existuje viacero odrôd opálov. Na slovenských lokalitách rozlišujeme tieto variety opálov: drahý opál, drahý opál-harlekýn, obyčajný opál, mliečny opál, čierny opál, ohnivý opál, hyalit, sklený opál, drevný opál, dendritický opál a mnoho ďalších. Je ich naozaj veľa.

Drahý opál - charakteristické sú preň dúhové farby a tzv. opalizácia (hra farieb). Vyskytuje sa vo viacerých farebných odtieňoch. To, čo robí opál drahým a vzácnym, je jeho zmena farieb, preto sa práve tento drahý opál zaraďuje medzi drahokamy. Ostatné opály sa radia medzi polodrahokamy, ako napr. obyčajný opál, ktorý býva nepriehľadný a neprejavuje opalizáciu. Býva najčastejšie biely, svetlohnedý až žltý a má voskový lesk. Lokálne sú pomenované aj ako voskové, železité, či smolné opály.

Drahý opál - vyskytuje sa vo vulkanických horninách. Je pestrofarebný s charakteristickou opalescenciou. Je priehľadný až priesvitný. Dehydratáciou stráca vodu, stáva sa matným a nepriehľadným.

Každý opál je iný, čo je vlastnosť, ktorá robí tento drahokam z pohľadu klenotníkov a zlatníkov naozaj unikátnym. Môže byť celistvý, hroznovitý, obličkovitý, kvapľovitý, guľovitý, hľuzovitý, prípadne môže vytvárať konkrécie.
Ak je ale vystavený dlhší čas pôsobeniu vzduchu, jeho štruktúra sa stáva krehkou, (tvrdosť 5,5 - 6 na Mohsovej stupnici), to znamená, že spracovanie tohto drahokamu je náročnejšie, ale výsledná práca stojí jednoznačne za to.
Nižšie na uvedených obrázkoch si môžete všimnúť, ako vyzerá surový opál a ako opracovaný opál.

Najkrajšie a najväčšie opály pochádzajú z Austrálie, kde je tento drahokam zároveň aj národným kameňom. Ďalšie známe náleziská sú v USA, Brazílii, Mexiku a Južnej Afrike.
Jediným európskym náleziskom opálu s vychýrenou kvalitou bolo dlho východné Slovensko (Dubnické opálové bane), kde sa ťažil pred 150 rokmi vo veľkých množstvách. Samozrejme, opály sa tu ťažia až dodnes.

Na území Slanských vrchov medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica sa rozprestierajú slávne Slovenské opálové bane. Krásne opály zo Slovenských opálových baní, ktoré sa nachádzajú na východnom Slovensku, obdivuje celý svet a dnes sú banské diela vychytenou turistickou lokalitou a technickou pamiatkou.

Aj medzi opálmi sa nájdu také, ktoré pre svoje výnimočné vlastnosti, veľkosť, farbu alebo príbeh, ktorý sa k nim viaže, získali viac slávy ako ostatné. Patria sem opálové šperky (opály Boh slnka, Tiffanyho náhrdelník alebo Pávia brošňa), ale aj surové a neopracované kamene.

Tento náhrdelník/ Tiffany's necklace - bol navrhnutý L.C. Tiffanym v roku 1929/ je vyrobený z 18-karátového zlata. Prívesok tvoria zelené demantoidné granáty (Rusko) a čierne opály (Lightning Ridge, Austrália).