Zaujímavosti zo sveta rubínov

Názov rubín pochádza z latinského slova rubeus, čo znamená červený. Rubín je červenou odrodou korundu, ktorý je vysoko cenený už od dávna. V najstarších písomných zmienkach sa hovorí o baniach v Myanmaru. Odtiaľ sa obchodnými cestami dostával na panovnícke dvory a do chrámov starého Egypta a Grécka. Väčšina veľkých a pekných rubínov z minulosti, pochádzala práve z tohto územia, z oblasti Mogok. Údajne sa tu rubín ťaží už od doby bronzovej. 

Čo je to drahokam?

Prečo sú rubíny červené?

Už ste sa niekedy nad tým zamýšľali? Tak ako sme si spomenuli, rubín je odroda korundu, kde patrí aj zafír, či bezfarebná odroda leukozafír. Stopové prvky, ktoré sú súčasťou minerálnej kryštálovej štruktúry, spôsobujú zmeny farby. U rubínov je to chróm, a preto vďaka tomuto prvku je rubín červený.  Farebná škála červenej farby sa pohybuje od oranžovej, červenej až po fialovo červenú. 

Intenzita  rubínovej červenej závisí od množstva chrómu- čím viac chrómu, tým je červená farba silnejšia. Chróm môže tiež spôsobiť fluorescenciu, čo zvyšuje intenzitu červenej farby. 

Rubíny v najlepšej kvalitea najžiadanejšej farbe tzv. holubičia krv sú malé, väčšinou len do 10ct. Bežne dosahujú cenu desiatok tisíc eur za 1 karát. 

Väčšina ložísk je už takmer vyťažená a pomerne vysoké percento z vyťažených rubínov nemá požadovaný vzhľad ani kvalitu, preto sa musia tepelne alebo inak upraviť. 

V súčasnosti najväčším producentom rubínov je Tanzánia. Ďalšími producentmi sú napríklad Vietnam, Thajsko, Kambodža a India. Na Slovensku sa rubín nevyskytuje. 

Prvým vývozcom a predajcom rubínov na svete bola India. V dôsledku toho, že boli všetky červené kamene označované spoločným názvom karbunkuly, sa rubíny často zamieňali s inými červeným kameňmi. Dôkazom zamieňania rubínov s inými kameňmi sú aj mnohé korunovačné klenoty, v ktorých sa neskorším  skúmaním zistilo, že kamene považované zarubíny, rubínmi vôbec neboli. Boli to spinely, ako napríklad Timurov rubín, Rubín čierneho princa, ktoré sú súčasťou anglických korunovačných klenotov.

Prvým vynálezcom na výrobu syntetického rubínu bol v roku 1877 francúzsky chemik Edmond Frémy. Taviloxid hliníka s oxidmi olova v porcelánovej miske, a tak umelo vytvoril kryštály rubínu. Verneuil v roku 1902 vylepšil postup a bez väčšej zmeny sa Verneuilova metóda používa dodnes. Syntetické rubíny boli prvé drahokamy, ktoré sa podarilo vyrobiť synteticky.

Na trhu existujú prírodné alebo syntetické kamene, ktoré červeným odtieňom farby sa na rubín podobajú. Tie syntetické sú lacnejšie varianty a voľným okom nie je možné rozpoznať , či sa nejedná o prírodný rubín. Odlíšiť ich dokáže skúsený znalec gemológ, za pomoci laboratórnych pomôcok pre gemológa. 

V roku 2005 bol objavený jeden znajväčších rubínov, ktorý dostal pomenovanie Kitaa. Objavený bol v Grónsku. V neopracovanom stave vážil 440ct, no po vybrúsení do plastiky sa jeho hmotnosť znížila na 302ct, jeho hodnota však prudko stúpla až na niekoľko tisíc dolárov. Brúsenie trvalo približne 10mesiacov. 

Použitá literatúra: Svět drahých kamenu 1996-. 2016 Rudolf Ďuďa, RNDr. Luboš Rejl  Gemologický spravodajca