Prvým vývozcom a predajcom rubínov na svete bola India. V dôsledku toho, že boli všetky červené kamene označované spoločným názvom karbunkuly, sa rubíny často zamieňali s inými červeným kameňmi. Dôkazom zamieňania rubínov s inými kameňmi sú aj mnohé korunovačné klenoty, v ktorých sa neskorším skúmaním zistilo, že kamene považované zarubíny, rubínmi vôbec neboli. Boli to spinely, ako napríklad Timurov rubín, Rubín čierneho princa, ktoré sú súčasťou anglických korunovačných klenotov.
Prvým vynálezcom na výrobu syntetického rubínu bol v roku 1877 francúzsky chemik Edmond Frémy. Taviloxid hliníka s oxidmi olova v porcelánovej miske, a tak umelo vytvoril kryštály rubínu. Verneuil v roku 1902 vylepšil postup a bez väčšej zmeny sa Verneuilova metóda používa dodnes. Syntetické rubíny boli prvé drahokamy, ktoré sa podarilo vyrobiť synteticky.
Na trhu existujú prírodné alebo syntetické kamene, ktoré červeným odtieňom farby sa na rubín podobajú. Tie syntetické sú lacnejšie varianty a voľným okom nie je možné rozpoznať , či sa nejedná o prírodný rubín. Odlíšiť ich dokáže skúsený znalec gemológ, za pomoci laboratórnych pomôcok pre gemológa.
V roku 2005 bol objavený jeden znajväčších rubínov, ktorý dostal pomenovanie Kitaa. Objavený bol v Grónsku. V neopracovanom stave vážil 440ct, no po vybrúsení do plastiky sa jeho hmotnosť znížila na 302ct, jeho hodnota však prudko stúpla až na niekoľko tisíc dolárov. Brúsenie trvalo približne 10mesiacov.
